READING

BEN CRISTOVAO: NECHCEM ZAPADAŤ DO ŽIADNEJ ŠKATUĽKY...

BEN CRISTOVAO: NECHCEM ZAPADAŤ DO ŽIADNEJ ŠKATUĽKY


„Šiel som do talentovej súťaže tancovať. Ani som nevedel, že je to spevácka súťaž. Učil som sa spievať za pochodu. Nič v živote som si neplánoval.” Ben Cristovao miluje prekvapenia. Do všetkého ide po hlave, s energiou – jednoducho „ide bomby” na pódiu, na sieťach aj naživo. Tento rok vydal album s názvom Posledný vo forme QR kódu vytlačenom na kolekcii tričiek v spolupráci so ZOOTom. Kto by si dnes kupoval CD? A navyše, dizajn tričiek má na svedomí sám Ben. My sme si s ním pokecali napríklad o tom, prečo sa vrhol na brazílske jiu jitsu alebo o tom, kto je jeho najväčší kritik.

PÝTALA SA: Thea Kučerová, FOTO: Ľubica Martincová, STYLING: Gabriela Zimová

399A8441-2

Koľko hodín trvá tvoj deň, keď počas neho stíhaš toľko vecí?

Mám ho skôr posunutý – chodím spať okolo piatej, šiestej ráno a budím sa okolo desiatej, takže približne 20 hodín. Keď je toho veľa, tak nespím vôbec. Už sa mi to párkrát stalo. Napríklad teraz riešim rodinné záležitosti, takže pokojne nespím dva dni, pretože chcem byť s rodinou čo najviac a inak by som to nestíhal.

Vyzerá to tak, že si poriadny vorkoholik. A v dobe, keď je „vyhorenie“ bežné slovo, by ma zaujímalo, ako si čistíš hlavu?

Snažím sa jesť zdravo, aby som z jedla čerpal 100 % energie a aby ma neunavovalo. Potom je dôležité mať vlastnú meditáciu, miesto alebo činnosť, kde môžeš úplne vypnúť. Pre mňa to je brazílsky bojový šport jiu jitsu. Počas zápasu nedokážeš rozmýšľať nad ničím iným, musíš ísť do toho na 100 %. V momente, keď si podáte ruku a idete zápasiť, musíš vypustiť všetko ostatné. Pokiaľ by si čo i len trochu rozmýšľal nad niečím iným, tak ťa ten človek buď uškrtí, alebo odtrhne ruku či nohu. Celkom super motivácia k sústredeniu. Je to pre mňa jednoduchšia cesta k meditácii, ako sa upokojiť, uzavrieť a dosiahnuť absolútny duševný pokoj. Čo samozrejme ide tiež, ale v dnešnom svete je to náročnejšie – vypnúť telefón a ponoriť sa do ticha je pre mňa ďalší level. Myslím si, že ma to čaká až neskôr v živote.

Prečo ťa lákalo práve jiu jitsu?

Hľadal som rovnováhu v rôznych športoch. Prešiel som si fitnessom či strongmanom, kde som ťahal stromy. Ale po určitom čase som v tom prestal vidieť progres. Zdalo sa mi, že to, či zdvihnem o trochu viac, mi už nerobí radosť. Pohyby boli také motoricky jednoduché, že som pri nich mohol myslieť na iné veci – myseľ si úplne neodpočinula. Tak som prešiel na bojové športy. MMA je napríklad výborná alternatíva jiu jitsu, ale veľa sa tam mláti lakťami a kolenami, a tým je to pre mňa dosť v rozpore s hudbou. Mám síce pomliaždené uši a popraskané chrupavky, ale nestane sa mi, že by mi niekto dal päsťou a nemohol by som spievať.

Pestrosť tvojho života sa odráža aj v tvojej hudobnej produkcii. Niekedy to je rap, inokedy hit. Dá sa vôbec nejako popísať tvoj štýl?

Zatiaľ som svoj štýl nehľadal. Myslím si, že som tu preto, aby som búral predstavy o tom, ako to má byť. Vždy som si chcel všetko vyskúšať, a to robím v hudbe aj v živote. Vždy, keď ma niekto onálepkuje, hovorím si: „Počkaj, počkaj…“ A idem urobiť niečo iné, len aby som nebol v nejakej škatuľke. Keď sa niečo podarí a ľuďom sa to páči, je to super. Mňa ale práve baví to, že ich stále prekvapujem, učím, aby niečo mali radi aj vďaka vizuálu či forme. Mám rád, keď je hudba nečakaná. Napríklad sa nepozerám ani na trailery, v kine si vždy nasadím slúchadlá a zavriem oči. Chcem byť absolútne prekvapený tým, čo príde – má to pre mňa ďaleko väčšiu silu. A to ma na mojej tvorbe baví – ľudia nemôžu ani dúfať, s čím prídeme. Vždy to ale chceme urobiť kvalitne a najlepšie, ako to ide, aby čo najmenej ľudí mohlo povedať, že to nie je dotiahnuté do konca.

Sleduješ českú hudobnú scénu? Je tam teraz niečo, čo ťa baví, inšpiruje?

Keď píšem a robím album, chcem ostatných počúvať čo najmenej. Inak sa môže stať to, že mi v hlave uviazne dobrý rým a potom ho nechtiac použijem. Preto som sa teraz snažil českej hudbe vyhýbať. Nie je to však kvôli tomu, že by som ju nemal rád. Naopak, myslím si, že sa v ostatnom čase veľmi zdvihla. Aj produkcia u nás je teraz dobrá. Slováci boli dlho pred nami hlavne v rape – čo pre neho urobili, je obrovské. Ale dobehli sme ich. Dosť ma bavia tí, ktorí sú vzorom pre mladých. Napríklad Rytmus, pretože je úplne proti drogám. Nepije, nefajčí, športuje. Má svoj vlastný štýl a nie každý ho má rád, ale message, ktorý odovzdáva deckám, je super. Na umelcovi ma najviac zaujíma to, čo sa snaží povedať. Či mu ide o to, aby mal milión pozretí a nahnal si čísla, alebo o niečo viac. Ja som si veľké čísla tiež zažil a teraz v nich už nevidím žiadnu hodnotu.

Z jiu jitsu mám síce pomliaždené uši a popraskané chrupavky, ale nestane sa mi, že by mi niekto dal päsťou a ja som nemohol spievať.

399A9007

Tým si mi nahral na ďalšiu otázku. Momentálne si jedným z najvplyvnejších ľudí českého internetu (podľa rebríčku Forbes 77 si na 16. mieste). Je pre teba dôležité byť vzorom?

Pre mňa je to forma zodpovednosti. Pozerám sa, kto ma sleduje a snažím sa podľa toho správať. Napríklad na Instagrame ma followujú hlavne mladí. Nechcem im tam ukazovať nič, čo by som nechcel, aby videlo moje dieťa. Snažím sa ich tak trochu spoluvychovávať. Som súčasťou projektu, v ktorom hovorím deckám, ako sa na internete majú správať bezpečne. Ukazujem im, ako spoznať falošné profily, ako sa vyhnúť pedofilom, ako dať vedieť, že sa niečo deje. Keď chce človek odovzdávať dobro, je to jedna z najťažších vecí. A to obzvlášť v showbiznise, kde ľudia chcú niečo kontroverzné a cool. Keď prídem s niečím, čo je napríklad veľmi zdravé, hrozí, že ma zožerú. Radšej sa to snažím nejako zabaliť, nikomu to nenútiť a robiť to názorne. Keď som začal športovať na poloprofesionálnej úrovni, prestal som jesť mäso, pretože som chcel ľuďom ukázať, že to ide aj bez neho. Prvá vec, ktorú ti ľudia povedia, keď prestaneš jesť mäso, je, že nebudeš mať silu športovať.

To robíte aj s hnutím Barbaři, však? Ukazujete, že človek môže byť čistý a budovať svoje telo aj bez chémie.

Barbaři sú rozbehnutí iným smerom. Tu ide o cvičenie, svaly, ja sa snažím byť tým, kto ukazuje, že to ide aj inak. Bol som taký už od detstva. Nerád som jedol zvieratá. Keď mi naservírovali rybu s chvostom a hlavou, nebolo mi to príjemné. Prosil som, nech ju odnesú a dajú mi iba tú časť, ktorú musím zjesť. Dlho som si myslel, že bez mäsa to nejde, že budem slabý, chorý, umriem. Potom som stretol človeka, ktorý mi na svojej farme povedal, nech zabijem sliepku. Okrem toho, že som to nedokázal, mi to docvaklo. On aj jeho rodina sú vegáni a tie sliepky tam majú na vajíčka. Nie som úplný vegán. Vajíčka jem, ale iba tie od neho, pretože viem, ako sa jeho sliepky majú. Táto symbióza medzi človekom a zvieraťom mi neprekáža. Ale keď viem, ako sa v dnešnej dobe získava mäso alebo mlieko, nerozumiem, že to ľudia nerieši. Keď sa o tomto bavím s normálnym človekom, väčšinou mi úplne psychopaticky hovorí: „Vieš čo, ja to ani nechcem vedieť.“ Ľudia nechcú vedieť, odkiaľ majú to mäso a už vôbec nie, ako sa získava a spracováva. Dostali sme sa do fázy, keď všetci žijú aspoň v malinkom klamstve a smejú sa tým, ktorí chcú niečo zmeniť. Deväťdesiat percent ľudí by nedokázalo zabiť kravu. Keď k nej prídem a ona mi olíže ruku, nechápem, prečo by som jej mal odseknúť hlavu a vytiahnuť vnútornosti. Keby som nemusel. Keby som naozaj musel, asi by som to urobil, neviem.

Je nejaký rozdiel medzi tvojím skutočným životom a tým, čím sa prezentuješ na sociálnych sieťach?

Rozhodne áno. Keď som mal 30, celú noc som pracoval, pretože sme natáčali Program. Potom som sa na oslave napil tvrdého alkoholu, lebo som si povedal: „Fuck it.“ To som na sociálne siete nedal. Nebolo to preto, aby som vyzeral lepšie, ale preto, že som nechcel, aby si decká mysleli, že bez alkoholu sa oslavovať nedá.

399A8595

Čo je najťažšie ustáť, keď sa staneš slávnym?

V poslednej dobe ma dosť vidieť v reklamách, talkshow, klipoch. Navyše nie som typický Čech, takže si ma ľudia celkom všímajú. Keď sa idem niekam najesť, ľudia moc neriešia, či mám práve sústo v ústach alebo nie, chcú sa hneď vyfotiť. Keď to neurobím, vyzerám ako namyslený frajer. Takže radšej idem a urobím to hneď. Ben, predtým ako robil hudbu, prišiel do reštaurácie, a keď bola slaná polievka, povedal: „Tá polievka je slaná. Môžete ju, prosím, vymeniť?“ Dnes by som už nepovedal radšej nič, pretože som už x-krát zažil, ako sa z kuchyne ozvalo: „No jasné, našej rozmaznanej Hviezdičke sa nepáči.“ Zoberie ti to trochu tvojej osobnosti, pretože chceš, aby ťa ľudia vnímali pozitívne. Keď vybuchnem a poviem veci tak, ako sú, niekto to môže úplne obrátiť. Preto sa občas radšej potlačím svoju osobnosť a vyventilujem ju napríklad v zahraničí, kde môžem pokojne povedať: „Toto chcem takto, pretože som za to zaplatil.“

Prečo si sa rozhodol zostať v Česku a neodišiel si robiť hudbu do sveta ako napríklad tvoja sestra?

Mám Česko rád. Chcem tu tvoriť. Zvyšok sveta je pre mňa raj k preskúmaniu a nie práca. Česko je pre niekoho malý rybník, ale nie je to tak. Napríklad Lucie dokázala vypredať O2 arénu trikrát po sebe. Nie sú tu limity, akurát my si ich nastavujeme a sami sa zadupávame. Myslím, že sme úplne neštandardná zem s nadštandardnými možnosťami a krásnym životom pre ľudí. Precestoval som množstvo krajín, takže si úplne uvedomujem, že to, čo tu riešime, sú občas banality. Napríklad, čo sa týka politiky a podobne. .

Aká bola tvoja prvá skutočná práca?

S kamošom Tomášom sme si chceli zarobiť na dovolenku v Egypte, tak sme oškrabávali lak z obrovskej cisterny na naftu pre kamióny. Museli sme na to použiť špeciálne riedidlo, potom to oškrabávať špachtľou a nakoniec sa to malo natrieť nanovo. Bolo to naozaj veľmi namáhavé, robili sme to celý júl na slnku a boli z toho úplne sfetovaní. To boli tvrdo zarobené peniaze. Keď som si potom začal zarábať hudbou, vzal som Tomáša do Thajska, kde sme urobili Sweet Chilli.

Na ženách sa ti vraj páčia podpätky, ale k tebe domov si majú vziať žabky. Aká je teda ideálne dievča pre Bena Cristovaa?

Môj život je dosť šialený, je v ňom relatívne málo času. A to málo chcem venovať rodine, malému bračekovi a ľuďom, na ktorých mi záleží. Ak dievča zvládne tolerovať toto, je pre mňa tá pravá. Zažil som množstvo rôznych tvarov, farieb a dĺžok vlasov, takže nemám žiadnu fyzickú predstavu. Zistil som, že o tomto to nie je. Potrebujem skôr pochopenie. Za to som ochotný dať veľa lásky.

399A8534

Ja si vlastne ani nedokážem predstaviť, že by v tvojom živote bolo miesto pre niekoho ďalšieho. Ako sa správa zamilovaný Ben Cristovao?

A kto tvrdí, že nie je zamilovaný? Zamilovaný Ben hlavne verejne nepovie, že je zamilovaný. On sa totiž naučil, že keď do vzťahu vidí niekto ďalší, je to „prúser“. Už som to zažil. Keď som chodil s Monikou Bagárovou, bolo to strašné. Na nás oboch bol vyvíjaný neskutočný tlak. Prvá vec, po ktorej ide bulvár, je nevera. Najdôležitejšie je odfotiť ťa s niekým iným. Napríklad my dvaja, tu a teraz, by sme boli úplne jasný cieľ. Stačí ísť s niekým na večeru a mať pri tom na stole sviečku…

Ak má niekto plán na 10 rokov dopredu, je to blázon. Človek sa neustále mení, rovnako ako jeho pocity a skúsenosti.

Čoho sa chytíš, to ti ide. Najprv snowboarding, potom bodybuilding, teraz si dokonca majster Európy v jiu jitsu. Si zvyknutý vyhrávať?

Kedysi som chcel vyhrávať. Ostatné dva roky boli vďaka jiu jitsu najlepšou školou. Je to šport, v ktorom sa často ocitneš v situácii, keď ti dochádza kyslík a hrozí, že odpadneš alebo ťa niečo pekelne bolí. Potom musíš pobúchať, aby protivník prestal. Musíš vlastne priznať, že je lepší. To je jiu jitsu filozofia. Často sa stáva, že niekto nepobúcha, nedorazí mu krv do mozgu a omdlie. Potom sa preberie s nohami nad hlavou a tromi chlapmi nad ním, ktorí hovoria: „Mal si pobúchať.“ Dostane ťa to k základnej otázke: „Chceš dýchať? Ak áno, povedz, že je niekto lepší.“ Na tom, že si makal a máš viac svalov, nezáleží, a to človeka môže zlomiť. Jiu jitsu má z bojových športov najvyššie percento odpadlíkov. Ľudia to skúsia a povedia si, že to nie je nič pre nich – či už kvôli egu alebo fyzickej náročnosti.

Kto je tvoj najväčší kritik?

Moja babička. Sleduje celú moju tvorbu, aj intímne pesničky, čo je šialené. Musel som odhodiť všetky zábrany a ostýchavosť, aby som vôbec mohol pracovať. Keď vydám song, ešte v ten večer mi od nej príde kompletná recenzia. Vo finále povie úprimne to, čo som mal niekde vzadu v hlave, ale hovoril som si, že možno to nikto nebude riešiť. Ale ona to rieši: „Mal by si viac zamakať na hlase, viem, že dokážeš spievať lepšie. Prestaň sa toľko venovať tomu jiu jitsu.“ Je jedným z ľudí, ktorí nemájú dôvod mazať mi med okolo úst. Sranda je, že ostatní často zanevrú na starších, pretože majú pocit, že náš svet je už niekde inde a oni mu nerozumejú. Mladí koľkokrát nevidia presah a rozhľad starších. Možno ani netušia, že 90 % vecí, ktoré dnes dnes počúvajú, sú prevzaté. Vracia sa to napríklad v dvadsaťročnom cykle a starí rodičia to už počuli, pokojne dva či trikrát, a môžu sa podeliť o poznatky. Ale my mladí to od nich nechceme počuť.

Zamilovaný Ben nikdy verejne nepovie, že je zamilovaný. On sa totiž naučil, že keď do vzťahu vidí niekto ďalší, je to „prúser“.

399A8878-2

Máš osobnú víziu? Kde vidíš sám seba v budúcnosti?

Ak má niekto plán na 10 rokov dopredu, je to blázon. Človek sa neustále mení, rovnako ako jeho pocity a skúsenosti. Až po čase zistí, čo je dobré alebo zlé. Prečo si kupovať dom a brať hypotéku na 30 rokov, keď neskôr zistíš, že ti to nevyhovuje? Všetko, čo robím, je pružné. Sú to veci, ktoré môžem odstrihnúť. Zázemie nemusí byť iba materiálne. Čo si budujem, sú super ľudia. Hľadám ich, cestujem s nimi, trávim s nimi čas. Investujem do nich a do zážitkov. S nimi sa dá pohnúť a odísť. Dom si so sebou nevezmeš, ak to nebude také, aké si chcel. Znie to ako sci-fi, ale keď prechádzam Českou republikou a vidím bilboard: „Nie imigrantom!“, tak sa ma to ako človeka inej farby dotkne. Ľudia, ktorí ma nepoznajú a nevedia, čo robím, ma teraz často oslovujú: „Hej, imigrant!“ Veľmi tomu nepomáha ani to, že sa niekedy obliekam ako strašiak, pretože oblečenie veľmi neriešim (smiech). Ja takto ale musím premýšľať. Celý život som vyrastal s inou farbou a často mi to dali iní pocítiť. Výhoda sa z toho stala až vtedy, keď som začal robiť hudbu, pretože som bol vďaka tomu zapamätateľný. Ale aj tak som rovnakou mierou dostával negatívnu spätnú väzbu. Ľudia sa mi vyhrážali, párkrát som sa pobil. Ešte teraz ma často neberú ako Čecha. Vlastne, ja ani nemôžem premýšľať stopercentne stabilne.

Čo ti robí teraz v živote najväčšiu radosť?

Keď som v LA a nonstop si užívam slnko a vlny. Keď vidím, že sa darí sestre a má pekný život. Tiež môj malý braček mi dáva skvelú energiu, aj keď je to pre mňa trochu horko-sladké. Keď mi mama pošle video s tým, čo sa nové naučil, mám radosť, ale zároveň som smutný. Pretože to sú veci, ktoré som ho mohol naučiť ja, keby som nemal práve skúšku kapely alebo niečo iné. Dokáže jazdiť na všetkom, na čom aj ja. Ale ja som sa nikdy nedostal k tomu, aby som ho to naučil.


Comments

comments


Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

INSTAGRAM
Ako čítate ZOOT vy? #casopiszoot