READING

Branči VEC Kováč: Dnes môže byť úspešný hocikto...

Branči VEC Kováč: Dnes môže byť úspešný hocikto


Zavolať si do hype čísla pioniera slovenského rapu, ktorý o sebe tvrdí, že okolo neho hype nikdy nebol, nie je tak úplne bežný krok. Stačil mi však jeden koncert a o jeho správnosti som bola presvedčená. VEC má okolo seba hype, o ktorom nevie ani on sám a to je iba dobre. S tými, čo o ňom vedia, sa väčšinou aj tak nedá normálne rozprávať. S VECom o trendoch, o hudbe, o živote a o tom, že na jeseň bude nový album.

Poďme pekne po poriadku – čo znamená VEC? Čítala som, že Východoeurópsky cestovateľ. To naozaj?

To som si vymyslel, keď sa ma začalo veľa ľudí vypytovať prečo VEC, ako VEC, čo je to VEC. Tak som si vymyslel takúto sprostosť.

Je to spojené s cestovaním? Cestuješ rád a veľa?

Nie, teda áno. Cestujem rád, s tým to však nemá nič spoločné…

Aké je najkrajšie miesto, na akom si kedy bol?

Hm, pred tromi rokmi sme boli s Ivanou na výlete po Slovensku a po asi polhodinovej ceste lesom sme sa dostali na mlyn Oblazy. Bol krásne zrekonštruovaný a mohli sme si prejsť celý jeho mechanizmus. Jasné, že sa mi páčilo aj v Thajsku, ja však rád spropagujem Slovensko.

Tvrdíš, že okolo teba hype nikdy nebol, ale podľa mňa to nie je tak úplne pravda. Okolo teba je celkom dobrý hype. Myslíš, že to môže človeka zmeniť?

V brandži, v ktorej pracujem, sa musíš snažiť predávať, to je známy fakt. Ja sa to však snažím robiť tak, aby som to bol stále ja. Aby som sa na druhý deň nezobudil a bál sa pozrieť sám sebe do očí. A zistil, že som iba blbý produkt.

Takže je to harmónia medzi tým, čo sa predáva a tým, čo chceš naozaj robiť. Aká by bola tvorba, ak by si mohol robiť iba to, čo naozaj chceš?

Taká istá. Za všetkými vecami, ktoré produkujem, vidíš mňa. Nemám s nimi problém, niektoré sú síce komerčnejšie, ale ja to tak mám rád. Nerozlišujem hudbu na komerčnú a nekomerčnú. Vlastne, ja sám počúvam dosť veľké množstvo komerčnej hudby.

9v2a5653

Vieš už pri tvorení pesničky, ktorá sa bude a ktorá nebude páčiť ľuďom?

Jasné, že to vycítiš už v procese. Veľakrát sa však stane, že sa mýlim. Myslím si, že niečo “zašlape” a opak je pravdou. Premýšľam istým spôsobom a myslím si, že ľudia tak budú premýšľať tiež. Čím som starší, tým viac prichádzam na to, že ľudia nerozmýšľajú ako ja. V tomto netreba veľmi kalkulovať a veci treba tvoriť bezprostredne.

Takže nájdeme u teba aj pesničky, ku ktorým máš srdcový vzťah, ale bolo ti hneď jasné, že nijak razantný úspech nezožnú?

No jasné. Keď mám potrebu dať niečo von alebo niečo cítim, nepremýšľam nad tým, akú to bude mať odozvu. Ak je to skladba, za ktorou si stojím, alebo téma, ku ktorej som sa chcel vyjadriť, v takých prípadoch sa nekalkuluje. Na albume nemôže byť z pätnástich pesničiek pätnásť hitov. To by už musel byť človek iný borec.

A kto je podľa teba teraz vyhypovaný?

Stačí sa pozrieť na čísla, to nie je nič zložité. Ten, kto vypredáva koncerty a má najviac lajkov na fan page. Podľa čísel je najviac vyhypovaný Separ a Majk Spirit.

A nejaká mladá krv, ktorá zrazu spadla z neba a je okolo nej nový hype?

Mladá krv? Tak v tom prípade Pil C. Je na scéne najkratšie, prišiel s novým štýlom, so štýlom, ktorý decká žerú a ktorý vo svete hýbe mladými ľuďmi. Je dobrý.

Vydal si na Slovensku prvý rapový album vôbec, aké to vtedy bolo? Robiť rapovú revolúciu?

Rap bola vtedy silno menšinová hudba, o hype sme nemali ani poňatia. To bol koniec 90. rokov, celý éter bol rockovo ladený a elektronická hudba a rap boli v drvivej menšine. Okolo roku 2005 sa začal dostávať do väčšiny, Kontrafakt tomu výrazne napomohol a potom to vybuchlo. Spôsobili to nové technológie a internet, ktoré urýchlili cestu interpreta k sláve alebo k fanúšikom.

Vtedy ste robili niečo, čo nerobí nikto, teraz robia mladí raperi niečo, čo robí každý. Dá sa porovnať, či to bolo vtedy ľahšie, alebo ťažšie?

Ja som nad týmto rozmýšľal a prišiel som na to, že keby som sa teraz, v roku 2016, začal motať okolo hudby, tak by to určite nebol rap. Dnes je rap mainstream, je to to, čo počúvajú všetci. Presne to, čo počúvali vtedy ľudia okolo v triede a mňa to nezaujímalo. Ja som chcel počúvať a neskôr aj robiť niečo. Niečo, čo bude niečo, niečo, čo budem mať iba ja.

Čo by to bolo teraz?

Momentálne pátram po nových veciach v elektronickej hudbe, tam sú skvelí ľudia, ktorí majú pár tisíc lajkov a fungujú. Internet zmenil všetko. Dostupnosť ku všetkému.

Veľmi tomu dopomohol aj Spotify. Čo si o bezplatnom šírení hudby myslíš ako interpret?

Ako interpret by som nemal povedať, že to je dobrá vec, ale to záleží. Zaleží to od toho, na čom chceš zbohatnúť. Na Spotify nezbohatneš, ale tvoja hudba sa zas dostane oveľa ďalej, k širšej verejnosti a to môže mať vplyv na predaj merchu, koncertov a podobne. Merch sa dnes predáva viac ako nosiče.

Máš ľudí, ktorí ti pomáhaju s marketingom?

Mám okolo seba ľudí, ktorí mi pomáhajú “čo a ako”, ale na prvom mieste mám stále hudbu. Samozrejme, rozmýšľam, ako z toho dostať peniaze, nikdy by som však nešiel cez nejaké hranice.

9v2a5555

 

Čo sú tie hranice?

Nešiel by som do Modrého z neba a podobne debilných relácií, aj keď by mi to možno prinieslo XY fanúšikov. Ja nehrám túto hru a dúfam, že ani nebudem musieť. Nie je mi to srdcu blízke.

Čo si myslíš o dnešných mladých raperoch?

Tak skúsiť to môže každý. Kedysi bol merítkom úspechu potlesk ľudí, dnes si spravíš hype na internete aj bez toho, aby si niečo vedel. Aj fakt zlý raper môže byt dnes slávny. Tupota vládne ľudstvu a ľudia sledujú povrchné veci. Hlúposti. Dnes môže byt úspešný hocikto.

Teraz budeme trochu polemizovať. Keby bolo keby. Bol by tvoj rap iný, keby si žil vo väčšej krajine?

Je možné, že by iný bol. Na väčšom trhu, nemusíš robiť také kompromisy a aj s menšinovým žánrom sa uživíš oveľa jednoduchšie. V Amerike ťa môže počúvať iba jedno percento ľudí a je to celá masa. A nemusí to byť iba Amerika, aj trhy ako Poľsko a Nemecko sú obrovské. Slovensko je oproti nim maličké a aj preto u nás všetko vyzerá, ako vyzerá. Raperi u nás sú nútení chodiť do rôznych relácií a robiť podobné hlúposti, ktoré by za normálnych okolností nerobili. Tu sa im tieto veci prepáčia.

Pociťuješ fakt, že dnešní mladí Česi nerozumejú po slovensky?

Od poslednej platne mi určite v Čechách klesol počet fanúškov. Po prvé sme tam nemali až tak dobre zaručenú distribúciu, po druhé je tam aj jazyková bariéra. A už je to naozaj dosť dlho odkedy sme rozdelili. Tá spolupatričnost už tam nie je taká ako tesne po rozpade. Na Slovensku je však stále dosť dobrých ľudí a fanúšikov, ktorí sú stále zvedaví na moju tvorbu, takže je všetko v poriadku.

A vlastne, veď oni musia strašne dlho čakať na tie tvoje albumy.

To je pravda. Toto je presne moja chyba, že svoje meno neustále neudržujem na hladine viditeľnosti, že o mne nie je stále buzz. Ale to som ja, ja vždy radšej stíchnem, pred albumom sa zavriem do štúdia a potom to síce musím zase odznova prekopať a vyšliapať si cestičku, ale no a čo!

Kedy bude nový album?

Dúfam, že už túto jeseň.

Čo by si mal robiť, aby si bol stále na očiach?

Stále treba točiť nejaké videá, tam sa objaviť, spraviť featuring s tým a tým, nejaký ten škandálik alebo sa objaviť v nejakej relácii, v porote… Nenechať na seba zabudnúť. Ja to robím zle. Možno by to bolo lepšie, keby by som bol manažovaný niekým striktne.

Máš manažéra?

Mal som, keď som mal také perné obdobie. Napríklad tento týpek, čo ide práve okolo, bol pár týždňov môj manažér – Kubo Jurkovič. (A fakt, že išiel Kubo práve okolo).

Cítiš zopovednosť voči tvojim mladým poslucháčom? Premýšľaš o tom, čo im tvoja hudba dá?

Určite. Zodpovednosť je veľmi dôležitá. Snažím sa byt zodpovedný a toto mám trošku za zle dnešným raperom, hlavne tým, čo majú na decká najväčší dosah. Občas mám pocit, ako keby si to neuvedomili, že ich formuje práve to, čo im hovoria. To z nich robí ľudí. Buď si to neuvedomujú, alebo im to je jedno. Ja sa snažím byť zodpovedný, neznamená to však, že si v trackoch nezanadávam. Tým nešírim zlobu. Nadávky sú iba momentálne vyjadrenie môjho psychického rozpoloženia. Neposielam nimi ľudí na onen svet, nešírim nenávisť ani agresiu.

9v2a5645

Kedy sa ti tvorí najlepšie?

V noci. Vždy, keď chcem odchádzať zo štúdia, je cca jedna hodina a vtedy mi začnú napádať najlepšie veci a začne sa mi dariť. Nakoniec tam sedím do štvrtej rána.

A kam si píšeš veci?

Do telefónu. Hneď, ako mi niečo napadne, musím si to zapísať. Rukou píšem iba niečo narýchlo.

Je na Slovensku niekto tebe podobný? Kopíruje ťa niekto?

Ja sa asi ťažko kopírujem. Nechcem povedať, že som neskopírovateľný, jasné, že som. Ale mam taký vzorec, ktorý nie je stále konštantný. Z času na čas mením aj rétoriku a myslím, že ten VEC nie je až taký homogénny. A možno áno, ja neviem.

Na rapera si celom často pozývaš do svojich pesničiek mimo-žánrových hostí, ktorých by tam možno nikto nečakal. Robí to u nás ešte niekto?

Veľmi nie. Veľmi si to netrúfnu, neviem prečo. Tak napríklad skladba Manana s Petrom Lipom bola skladba, ktorá si extra hosťa doslova vyžadovala. Peter mi tam sedel od začiatku. Urobil som ten bít a presne som vedel, že to chce hosťa, ktorý pochádza z éry, kedy vznikol ten sampel.

Idú do toho speváci dobrovoľne. Chcú s tebou spolupracovať?

V podstate áno, v tom mi pomáha moje dobré renomé, ktoré funguje aj medzi nehiphopovými ľuďmi. Som braný celoplošne, ako ten z hudobnej branže. Povedia si, že VEC? Ten ešte ako tak. Ostatných zametú pod stôl a ja som aj medzi nehiphopovými fanúšikmi braný ako umelec. Čo ma samozrejme veľmi teší. A myslím si, že Peter Lipa a VEC nie sú až také rozdielne postavy. Samozrejme, každý máme svoju éru, keby sa však narodím vtedy ako Peter, robím jazz a on by bol v čase, kedy som začínal ja, raperom.

Odmietol ťa už niekto?

Áno, napríklad Marcel Palonder. Mal byť v pesničke Včera bolo dávno na albume Stereo Farbo Slepo, nepáčil sa mu však beat.

Máš ešte hudobné sny?

Zmeniť platformu, na ktorej vytváram hudbu. Ale to nie je sen, je to skôr plán. Keď uzavriem kapitolu a vypustím von veci, ktoré mám vypustiť, začnem robiť v inom programe, ktorý má iné postupy. Doba si to vyžaduje a niektoré veci na tých starých mašinách spraviť jednoducho nedokážem. Chcel by som trošku refreshnúť zvuk a byt aktuálnejší. Aj keď mám pocit, že ma majú moji fanúšikovia radi v tých starých zašumených beatoch.

“Doba si to vyžaduje” znamená, že budeš robiť hudbu, ktorá je teraz trendy?

Doba si to vyžaduje, to som povedal? (smiech) Niekedy mám pocit, že potrebujem rapovať do novších beatov, niekdy sa zas ráno zobudím a poviem si, nieee!

9v2a5679

Takže hop alebo trop. Máš odhad, ako to bude fungovať na tvojich fanúšikov?

Niektorí ma majú radi v polohe “starý ostrieľaný zvuk inštrumentálok”, niektorí už chcú niečo nové. To sú výzvy. Ja si tým splním svoju potrebu, chcem rapovať na niečo novšie, tak to urobím. Už len preto, že to potrebujem – ako osoba, tak aj ako umelec. Potrebujem sa niekam posunúť, či už sa to bude niekomu páčiť, alebo nebude.

Riadiš sa celkovo trendmi? Ješ/nosíš/počúvaš niečo, pri čom by si si pred tromi rokmi ťukal na čelo?

Za svoj život som sa naučil hovoriť “Nikdy nehovor nikdy”. Už som si párkrát hovoril, že toto je aká sprostosť, toto nebudem nikdy robiť, nechal som to na svoju hlavu pôsobiť, dal som tomu šancu a chytilo ma to. Človek má hlavu, ktorá sa vyvíja. Som rád, že to tak je, že nie som zadubený jednotlivec, ktorý keď si povie, že nie tak nie. Iná vec je byť zásadový. Ale to je skôr o otázkach životných postojov, svetonázoru a presvedčenia. Toho sa treba pevne držať, ale čo sa týka hudby, objavovať nové veci, to je fakt pekná vec.

Vracajú sa trendy v hudbe tak isto v cykloch ako v móde?

Pred pár rokmi sa začali používať bicie z Rolandu TR-808. Bola to mašina, ktorá bola vyvinutá v osemdesiatych rokoch. Bolo to vtedy, vytratilo sa to a zrazu bol okolo nich strašný hype a všetci ich zas mali. Veľa ľudí sa teraz vracia k boom bapu, ktorý bol in v 90. rokoch. Trendy v hudbe sa vracajú cca po 20 rokoch, čo je celkom skoro. Kvôli zrýchlenej dobe sa tie intervaly stále skracujú.

Majú raperi dobu spotreby? Dokedy budeš rapovať?

Narážaš na niečo? (smiech) Neviem, pokým budem v záruke, zatiaľ som.

Kto sa bude starať o vinicu?

Ha, teraz sa to práve riešilo a otec mi hovoril, že bude vládať ešte tak 2 roky a potom ju budeme  musieť predať. Kým som sa neodsťahoval do Bratislavy dúfal, že to budem robiť ja alebo niekto z rodiny. Už sa s tým však zmieril.

Podporovali ťa vaši?

Našťastie áno. Samozrejme, že chceli, aby som mal vysokú školu a normálne zamestnanie, ale keď videli, že som sa chytil niečoho, čo naozaj chcem a viem, nechali ma v tom. Podporovali ma a doteraz ma podporujú.

Ako to funguje u vás s Ivanou? V domácnosti dvoch umelcov?

No, je to zvláštna domácnosť, to určite. Nežijeme ako normálna rodina, ale čo je dnes normálne? Cez týždeň sme spolu a cez víkend nie. Nám to však takto vyhovuje a nemenil by som.

Ako si sa zmenil po príchode syna, to si mi ukázal v pesničke Misia života, na to sa ťa ani nejdem pýtať. Premýšľaš nad svojimi textami ešte o niečo viac, odkedy je malý na svete?

Ani nie, mám syna, ale stále je to môj život. Život, ktorého bezprostrednou súčasťou je. Nebudem si dávať servítky pred ústa iba preto, aby o 10 rokov nepočul, že tatko sa niekde zhulil s kamošmi.

9v2a5607

Spievaš mu rapové uspávanky?

Občas, ale my doma skôr tancujeme. Veľmi si pýta moje veci, odkedy sme mu ich ukázali, počul som svoje cédečká viackrát ako pred ich samotným vydaním.

Ktoré sú jeho obľúbené pesničky?

Branči Kováč a Dole Dole.

A keby chcel byť tiež raper?

… tak mu to neodporúčam.

Ako to?

Keby bol radšej všeobecný hudobník a vedel hrať na viacerých nástrojoch, tak sa vie krásne uživiť aj zabaviť. Keby tak vedel sám krásne vytvoriť celú skladbu. Doma stále chytá gramce a stláča nejaké gombíky, ale to robí asi každé dieťa. Samozrejme, ako otca hudobníka ma to veľmi teší. Až kým mi nezmaže nejaký doležitý súbor. (smiech)

Móda. Koľko máš doma tričiek? Venoval si im celú pesničku, to pre teba toľko znamenajú?

Znamenajú, spájajú sa mi s nimi spomienky. Sú to tričká, ktoré jednoducho nemôžem len tak vyhodiť. Neviem, koľko ich doma mám, mám ich veľa a prekáža mi, že ich mám toľko. Musím ich stále rozdávať.

Aký máš vzťah so svojimi fanúšikmi?

V podstate dobrý, nedá sa to definovať vo všeobecnosti. Sú fanúšikovia a fanúšikovia. Sú fanúšikovia, ktorí sa nahnevajú, že neurobím Stereo Farbo Slepo 2 a potom sú takí, ktorí rešpektujú môj vývoj a rešpektujú, že som sa niekde posunul a že sa mi zmenila hlava.To sú takí najvernejší. Všetkých by som chcel mať takých, čo, samozrejme, nie je možné.

Aká je tvoja najobľúbenejšia sociálna sieť?

Twitter. Twitter bola moja prvá sociálna sieť vôbec a ostala mi.

Na akú otázku chceš, aby sa ťa ľudia spýtali a nikto sa nikdy nespýtal?

Chcem, aby sa ma spýtali na politickú situáciu vždy, keď sa práve niečo deje.

A naopak? Na ktorú otázku sa naopak pýtajú stále a nemáš ju rád?

Prečo hip hop? (smiech)

Veríš v osud/vyššie sily?

Nejaký presun energie určite je. A veľmi dôležité je aj byť v správny čas na správnom mieste. Bol som vychovaný v kresťanskom duchu, do 20 rokov som chodil do kostola, výklad viery som si však urobil podla seba. Zaoberám sa skôr dobrom a zlom – nerob zle, nebude ti robené zle. Ak robíš dobré veci, vrátia sa ti, lebo ich od ľudí očakávaš naspäť. A naučil som sa takú vec, že keď chceš niečo dosiahnuť, treba o tom rozprávať, ísť tomu naproti a ono sa to stane. Keď o tom stále hovoríš a všímaš si súvislosti, ono sa tá cestička nejako vyvinie.

Vraj ťa bavia hry, hráš pokemonov?

Nie, nemám Snapchat a nehrám Pokémonov. Raz sa dostaneš do fázy, že nesleduješ všetky trendy, nemáš všetky najnovšie aplikácie a nemusíš hrať hry, čo hrajú všetci. Odkedy mám dieťa, začal som si oveľa viac vážiť svoj čas. Radšej sa ani nedozvedieť princíp, kašlať na to, môj svet sa bez toho nezrúti. Negatívny dopad to má ten, že ti niečo ujde. Ak máš však vo veciach jasno, máš určené priority, občas ti môže nejaká tá vychytávka ujsť a nič sa nestane.

Comments

comments


Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

INSTAGRAM
Ako čítate ZOOT vy? #casopiszoot