READING

KATARZIA: Na pódiu pôsobím ako plaché dievčatko, v...

KATARZIA: Na pódiu pôsobím ako plaché dievčatko, v skutočnosti som Napoleon


Patrí k najvýraznejším talentom súčasnej česko-slovenskej scény. Skromná, jemne roztržitá dievčina, ktorá si pozornosť v hudobnej brandži získala prevažne netradičným prejavom (ktorý mnohí považujú až za triviálny) a perfektne vystavanými textami. Tie sú plné premyslených veršov, príjemne znejúcich slov a slangu millennials – a Katarzii slúžia ako účinný nástroj na reflektovanie života dnešných dvadsiatnikov.

Pýtali sa: Zuz Gašparovičová, Thea Kučerová

Svoju prvú skladbu si zložila v 16 rokoch na študijnom pobyte v oklahomskej Tulse. Čím ťa americké prostredie inšpirovalo?

Prostredie ma nikdy veľmi neinšpirovalo, iba ľudia. V Tulse som mala gitaru ako predmet a môj vtedajší učiteľ ma viedol ku skladaniu piesní. Tú pieseň som zložila niekde na chodbe počas hodiny, kým sa ostatní učili noty.

Volala sa Home – bola o tom, že ti je smutno?

No, skôr mi bolo smutno za chalanmi ako za domovom. Bola dosť patetická. (spev). Tak nejako. Ja som chcela byť ako Akon, pretože vtedy dosť letel.

Hrala si na priečnu flautu, na husle, skúšala si sa dostať na hereckú školu, vyštudovala si divadelnú produkciu a scenáristiku. Vyzerá to tak, že si sa celkom hľadala. Ako to, že si nakoniec skončila ako pesničkárka?

Od malička som písala. Raz som skúsila stvoriť pieseň a začalo ma to brutálne baviť. V ničom inom som dovtedy nebola taká vytrvalá. Zavesila som na SoundCloud nejakú hudbu a začala som to posielať všetkým kamošom. Všetkých som s tým otravovala, iba tak, z čistej radosti. Potom ma jeden chalan pozval, aby som tie tri pesničky, ktoré som mala, zahrala ako predkapela v jednom populárnom bratislavskom klube. A odvtedy to je môj job.

Väčšina pozitívnej kritiky, ktorú dostávaš, sa týka tvojich textov. Uvažovala si niekedy nad básnickou zbierkou?
Aha, to nie. Podľa mňa to nie je také dobré, aby to mohla byť poézia. Myslím si, že to funguje iba ako piesne.

IMG_4306

V jednom rozhovore si vravela, že si sa dodnes nenaučila všetky akordy.

S gitarou pracujem trošku inak. Skôr intuitívne hľadám to, čo sa mi páči. Nepotrebujem pri tom nič pomenovávať. Kombinácií však už poznám viac, chalani – gitaristi mi vždy ukážu, čo môžem robiť. Pri komunikácii s hudobníkmi je fajn ovládať to, to priznávam.

Štýl, ktorým spievaš, si nazvala „girl-folk-rap“. Čo to znamená?

Veľmi ma nezaujíma zaraďovanie do žánrov, to robia skôr kritici, nie autori. V mojej hudbe sa mieša viac štýlov, dá sa tam nájsť folk, ale tiež jazz alebo rap. Moje texty sú zo ženského pohľadu. Akurát teraz neviem, či budem pokračovať v rape. Snažím sa texty v poslednom čase skôr riediť a minimalizovať, než by som ich mala rozširovať do rapu.

Keby bola gitara tvojím partnerom, aký by ste mali vzťah?

Gitara je len predmet a ja som racionálna. Nemôžeme sa radšej rozprávať o Kantovi?

Tvoj nový album Agnostika je veľmi osobný. Vidíš samú seba ako slovenskú Taylor Swift, ktorá o každom chlapcovi, s ktorým sa rozíde, napíše pieseň?

Taylor je geniálna, ale jej prejav a vyžarovanie mi nevyhovujú. Pôsobí na mňa prehnane, až agresívne ambiciózne a pre mňa nie je ani sexy. Najskôr to tak asi bolo, ale teraz o hudbe premýšľam viac koncepčne a dramaturgicky. Moje piesne nie sú len o chalanoch, ale o rôznych situáciach, emóciach a momentoch, ktoré sa medzi ľuďmi dejú. Snažím sa skladať o iných ľuďoch a ich problémoch, nielen o sebe. Chcem, aby sa v tom zachovala ľudskosť.

Takže budeš skladať protest songy? Je to tvoja nová forma občianskej aktivity?

Niekedy by som sa najradšej nevyjadrovala k ničomu. Ale piesne majú ľuďom pripomínať, aby sa nad niektorými vecami zamysleli. Rozčuľuje ma napríklad xenofóbia voči moslimom. Alebo to, že veľa ľudí na Slovensku nie je dostatočne informovaných a vzdelaných, aby vedeli, že je dôležité separovať plasty. Znie to ako hlúposť, ale rada by som ľuďom napríklad pomocou humoru vysvetlila, že tie kontajnery vonku sú tam z nejakého dôvodu a nemajú byť leniví si domov zaobstarať tri nádoby. Alebo ma vytáča, že nie sú dostatočne vzdelaní na to, aby si všimli, že volili fašistu.

Nachádzajú sa ľudia v tvojich textoch?

Väčšinou im dám vedieť, že som o nich napísala skôr, ako to zahrám. Niekto vraví, že nemám právo ho rozoberať. Niektorí si myslia, že je to krádež duše. Niektorí nepovedia nič a mlčia. Čo s tým však môžem robiť?

Ako reagoval Michal zo skladby Michal?

Ten veľmi nadšený nie je, ale ako správny sociopat má rád pozornosť, takže mu to hrá do karát.

Kedy sa ti tvorí najlepšie? Ako sa naladíš na tvorbu?

Najskôr som musela byť emočne na dne, teraz je to tak, že si jednoducho sadnem a pracujem. Čím ďalej tým viac začínam byť odolná voči akémukoľvek emočnému zážitku, takže to začína byť ťažšie.

Čo si myslíš o ovplyvňovaní zmyslov drogami a alkoholom? Potrebuješ to k svojej tvorbe?

Tieto materiály nepoužívam. Vôbec ma to nezaujíma a trošku to aj odsudzujem. Podľa mňa z toho ľudia blbnú. Navyše mám na alkohol alergiu. Samozrejme to neznamená, že by som sa nikdy neopila, ale tiež som si všimla, že najlepšie veci napíšem vždy deň po tom, ako som pila. Rovnako to však nepoužívam ako nástroj na tvorivosť, pretože mi to príde choré.

Pracuješ osem hodín denne?

Večer nechodím na pivo, ale sedím pri počítači a intenzívne pracujem. Občas však nepracujem na hudbe vôbec. Nad textami však premýšľam stále a všade. Nahrávam si všetko, čo mi k tomu, na čom pracujem, napadne. Snažím sa stále niečo vymýšľať, ale občas to skutočne nejde. Na jednej veci pracujem pokojne aj dva mesiace. Trvá mi to, kým si všetko pripravím a kým všetky nápady spolu zladím. Buď som v aute, alebo niekde inde – len nie doma. Nemôžem žiť tak, ako si predstavujem. Keby som tak žila, mám inú prácu. Mám teraz taký svoj heavy metal systém.

IMG_4403

Ako by žila Katarzia v paralelnom vesmíre?

Asi by som veľa cestovala po svete. Mala by som brutálne sexy dom na Barandove, jazdila by som na jazzové koncerty do New Yorku a asi by som bola úplne márnotratná a míňala nechutne veľa peňazí na oblečenie od Valentina. Možno by som už dávno mala deti a riešila úplne iné problémy, než kde zohnať dodávku na zajtra, aby sme sa s kapelou dostali na koncert.

Z toho, čo si už hovorila, však trochu vyznieva, že by si tú istotu predsalen trochu chcela.

Asi aj chcem, ale určite by som s ňou nevydržala. Túžim po nej ako po nejakej ilúzii. Zatiaľ si ani neviem predstaviť, že by som sa mala vydávať alebo mať deti.

Spievaš o generácii dnešných dvadsiatnikov. Aký podľa teba vlastne sú?

Je paradoxné a smiešne, že o nich píšem, pretože sa s nimi v podstate vôbec nestretávam. Stretávam sa asi s desiatimi ľuďmi, polovica z nich má okolo 40 až 50 rokov. Som samotárka. My sme narozdiel od našich rodičov schopnejší v digitálnom svete, oni boli zase silnejší v iných veciach. Najhoršie však je, že si kvôli technológiam ľudia často vytvárajú ilúzie o druhých. Vidíme ich obrázky, čítame si ich správy, ale nepočujeme ich intonáciu, nevidíme ich výraz. Potom si často nesprávne interpretujeme to, čo vravia. Nebezpečenstvo sa tiež skrýva v tom, že chceme túžbu bo blízkosti nahradiť tým, že jednoducho niekomu napíšeme online, pretože je to veľmi jednoduché. A potom sa všetko pose*ie.

Aký je najväčší nezmysel, ktorý si naša generácia myslí?

Asi to, že sme najmúdrejší na svete.

To si asi myslí každá generácia. Čo podľa teba na svete vôbec nedáva zmysel?

Ľudstvo. Podľa mňa je najhorším morom sveta ľudská hlúposť. Pretože všetko, čo z nej vychádza, je strašné. Bohužiaľ, všetci sme v niečom hlúpi. Ja tiež.

Kedy si naposledy veľmi plakala?

Už dlho nie, som cynickejšia, ako som bola kedysi. Ale určite to bolo niekedy minulý rok. Asi najviac som plakala minulý rok po koncerte na Pohode, pretože som mala tak veľmi veľa práce okolo toho, že som si to vôbec neužila a potom som bola z toho strašne nešťastná. A vlastne to nikto poriadne nevie. Bolo tam veľa ľudí, nemali sme zvukára, nemala som žiadneho produkčného a riešila som všetko, vrátane kamier. Takže som sa z toho úplne zrútila. Minulý rok sem robila veľké množstvo produkčných chýb, ktoré sa už nesmú stať.

IMG_4320

Vravíš, že si už cynická, ale nie je práve cynizmus to, čo často kritizuješ vo svojich skladbách?

Jasné, ja kritizujem hlavne to, čo robím sama nesprávne. Zároveň mi v 28 rokoch pripadá smiešne zaoberať sa emocionálnymi problémami, ktorými som sa zaoberala pred desiatimi rokmi. Možno to nie je správne slovo, že som cynickejšia. Skôr zrelšia. Už nerobím toľko blbostí.

V piesni „Spýtala som sa“ sa pýtaš starších na to, aké je to byť dospelými. Existuje nejaká otázka, ktorú si sa vždy chcela spýtať, ale neurobila si to?

Nie, ja sa vždy pýtam na to, čo chcem vedieť. Ale veľmi často neobťažujem ľudí otázkami. Mám radšej, keď sami o sebe niečo povedia.

Ako sa tvoj druhý album zmenil v porovnaní s tým prvým?

Hlavne tým, že do toho vstúpili ďalší hudobníci, ktorí tam priniesli svoju dušu a remeslo. Veľmi ma baví pracovať s ľuďmi. Každý z nás je iný, všetci žijeme rozdielne životy a podľa mňa je to dobré spojenie. Som rada, že už to nestojí iba na mne. Každý do toho pridá svoju ingredienciu.

Vraj sa v cudzích pesničkách necítiš dobre. Nedávno si však s Davidom Kollerom prespievala skladbu Záchranár. Prečo si si vybrala práve tú?

Pretože som sa vedela vžiť do textu a pieseň sa mi veľmi páčila. Vedela som sa do nej vcítiť.

Líši sa nejako to, aká si na pódiu a to, aká si v civile?

Na pódiu možno pôsobím ako také plaché a nevinné dievčatko. Anjelik, víla. V skutočnosti som však ako Napoleon, ktorý presne vie, čo chce a má to všetko premyslené.

Vieš povedať NIE?

Hej. A dosť drsne.

Vnímaš hudbu aj inými zmyslami ako sluchom?

Keď tvorím skladby, predstavujem si ich ako filmové obrazy. Myslím na konkrétne situácie, ktoré sa väčšinou stali, alebo na konkrétneho človeka.

Ktorého zmyslu by si sa vzdala, ak by si si musela vybrať?

Chuti. Aby som toľko nejedla. Mám veľmi rada jedlo. Všetko.

IMG_4166

Rada varíš?

Ani veľmi nie, ale len kvôli tomu, že ma vytáča, že to tak dlho trvá a že to neviem tak dobre, ako moje gastronomické ideály.

A čo tvoj najzmyslovejší zážitok vôbec?

Momentálne ma fascinujú uhorkové limonády. Ale v decembri ma dostal koncert Jasona Lindnera v Jazz Docku, ešte teraz mám z toho zážitok.

Čoho se ráda dotýkaš?

Ľudí a zvieratiek.  

A z čoho ti behá mráz po chrbte? Čo ti robí zle?

Keď si predstavím, že si musím dať niečo do oka. Napríklad kvapky.

IMG_4447

Sex bez lásky alebo láska bez sexu?

Radšej láska bez sexu.

Ako vonia tvoja hudba?

Nevonia, je určená pre iné zmysly.

Na tvojich koncertoch je móda výrazným prvkom. Líši sa to, čo nosíš na pódiu, od toho, čo nosíš normálne?

Ako kedy. Niekdy by som rada chodila v čiernom aj na pódium. Začalo ma celkom otravovať, že sa pred koncertom dve hodiny venujem žehleniu šiat, namiesto toho, aby som premýšľala, o čom budem spievať, prečo tam vlastne idem a čo to znamená. Ale keď sa oblečiem do čierneho, tak to pohltí množstvo energia. Pripadám si, ako by som splývala s reproduktormi. Je to zvláštne, no je to tak. Módu vnímam ako vizuálne umenie.

Čo ťa čaká v tomto roku?

Chcem robiť na ďalšom albume a do novembra mám naplánované koncerty. V marci ideme na turné. Chcem robiť nové veci a učiť sa pracovať v Abletone, čo je pre mňa asi momentálne najdôležitejšie.    

IMG_4174

Comments

comments


Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

INSTAGRAM
Ako čítate ZOOT vy? #casopiszoot